Blog

Príbehy, ktoré som videla a zažila v hypnózach

Ponúkam Vám príbehy, ktoré som zažila, ktoré sa mi vryli do pamäte a boli mojím momentom premeny. Vďaka odkrytiu týchto príbehov mi srdce prestalo búšiť, znížil sa mi tlak na hrudi a postupné liečenie sa začalo. Liečenie tela i duše.

Po pochopení a prepustení strachov spojených so strachom v tých životoch alebo situáciách, začala moja životná cesta a premena.

Ponúkam Vám nazrieť do sveta hypnózy, do neprebádaného sveta, sveta, ktorý je pretkaný možno umelými strachmi, svet, ktorý prináša pokoj, informácie, mier v duši a hlboké poznanie.

Pre mňa je to svet zázrakov, hlbokého poznania, Božieho kľudu a mieru.

Strachy z hypnózy

Nechcem písať o tom, aké strachy či ne-vieru máme resp. zažívame, keď sa povie slovo hypnóza. Chcem Vám ponúknuť iný rozmer nahliadnutia do seba. Strachy z toho, že uvidíte katastrofické minulé životy, v ktoré ani, mimochodom neveríte, nemusíte prežívať. Nemusíte ihneď "skočiť" do tej najhlbšej formy hypnózy so strachmi, kde sa mimochodom s tými strachmi ani nikde nedostanete  (dosť často).

Existujú ľahké náhľady do života, ktorý prežívate práve teraz. Náhľady, ani nie do bolestivého detstva, lež náhľad do emócie, do pocitu. Pomocou emócie a pocitu, je možné, bez hypnózy identifikovať zdroj, odkiaľ pochádza, z tohto života.

S týmto zdrojom vieme krásne pracovať, a prepustiť ťažké a niekedy aj nevysvetliteľné emócie, a Vám sa uľaví na duši aj na tele. Týmto spôsobom sa sami naučíte poznávať seba a pozorovať, čo sa vlastne deje, ako sa to deje v tele.

Môžeme spolu nazrieť do tohto života a zistiť, čo v tomto živote je potrebné preliečiť, prepustiť, presvetliť. Možno nazrieť na nastavené zrkadlá v rodine a v blízkom okolí. A to sa len rozprávame, ešte nie sme v hypnóze.

Následne Vás prevediem meditáciou a vy uvidíte, ako sa v tom cítite. Bolo to príjemné? Je to pre Vás v poriadku? Ako ste to cítili? Čo sa tam dialo? Atď. A až potom, keď cítite komfort a vnútornú silu, ochotu a odhodlanie, môžeme prejsť k ľahkej forme hypnózy. Iste, je to na viackrát, je to však balzam na dušu. Ponúkam Vám vlastne môj sprievod na Vašej ceste.

Nebudeme však naivní, že po toľkých rokoch a stáročiach tmy, si my všetci nesieme len tie dobré a krásne spomienky. Odkiaľ by boli? Jedine ak z Lemúrie. 

Ak chcete priniesť sebe, svojej rodine a hlavne svojim deťom niečo lepšie, než ste zažili vy, začnite pracovať na svojom vnútri. Pozornosť smerujte smerom dnu, nie do von. Vaše deti si načítajú všetky programy, ktoré nosíte vy, a aj keď sa budete snažiť správať inak, než ste to zažili vy, vaše deti si načítajú to, čo nosíte dnu. Nie to, čo sa snažíte zahrať. 

Čaká vás práca na sebe, so svojím vnútorným dieťaťom, s energiou, ktorú ste vzali a, ktorú ste odovzdali. Minulé životy a časť vašej duše zaseknutej tam, ktorú treba vyslobodiť, pretože neustále zažíva tú bolesť a vy tiež, v nejakej forme. Existujú aj galaktické životy, a tam máme svoje bolesti tiež. 

Nepozývam na túto cestu nikoho, kto nemá odvahu nazrieť do seba, a do svojej minulosti. A kto ani nechce pochopiť minulosť svoju a ľudstva tiež. Pozerať sa do budúcnosti bez poznania minulosti a seba samého ponúka, pre mňa dosť neucelený obraz. Premýšľajte nad tým, čo vidíte a čo čítate. Aký máte z toho pocit? Pýtajte sa, je to pravda, čo vidíte?   

Príbeh smrti a strachu o deti

Tento príbeh je z mojej, asi 3. hypnózy. V tom čase mi srdce bilo a nič ma nebavilo, moja schopnosť tvorenia ma opúšťala, z času načas ma zalieval ohromný smútok, už som vedela, že sa niečo deje, nevedela som čo. Nie som žiadny špeciálny človek, čo vidí a cíti, viedla ma len ohromná vôľa ten stav vyriešiť.

Po uvedení do hypnózy som ako v hmle videla najskôr len obrysy domčeka, malého dedinského domčeka. Taký typický, možno dve izby, biely, s malinkými okienkami s kvetmi v nich. Domček bol celkom pekný, čistý a bolo v ňom príjemne. Viem, že to bol môj domček a žila som tu so svojou rodinou.

Potom sa mi vybavil obraz, stará drevená posteľ, ja ležím v nej, zakrytá hrubými paplónmi, a pod hlavou ešte hrubší vankúš. Trpela som nejakou chorobou, veľmi som kašľala, mala som asi 40 rokov, mladá, pekná a štíhla a zomierala som. Už som to vedela, že sa z toho nedá vyliečiť. Zistila som, že som strašne smutná, a nevedela som si odpustiť, že svojou smrťou opustím svojich 11 detí. Dennodenne som plakala, že ich tu nesmiem zanechať samotné, ešte malinké, kto s nimi zostane, a kto sa o nich postará. Bol to presne ten istý smútok, ktorý som cítila v prítomnosti. Tá istá beznádej. Ten pocit nespravodlivosti, samoty a ľútosti za deťmi. Nedalo sa to preskočiť...

Scenéria pokračovala dosť rýchlo, v hypnóze som mala možnosť vidieť, že som síce zomrela, ale tie moje deti boli veselé a šťastné, ďalej sa spolu hrali a vyrástli z nich úžasné bytosti.

Až vtedy som si bola schopná odpustiť, keď som ich videla, že sú v poriadku. Môj tlak z hrude zmizol, srdce prestalo búšiť, smútok odišiel tiež a telo aj duša sa dali do kľudu.

Naozaj tá hypnóza prešla veľmi rýchlo, a aj moje symptómy sa rýchlo rozplynuli.

Môžeme si všetci klásť otázku, či to bol minulý život, a či to len podvedomie pripravilo príbeh, aby som mohla tie pocity prepustiť...ja som si však v tom momente, a ani teraz takúto otázku nedávala, už som zažila predtým hypnózy, pri jednej som ani neveria, že to môže byť skutočné, čo som zažila a pri druhej to zasa bolo príliš živé, nato, aby to nemohol byť minulý život.

Podstatné je, že som dokázala tie pocity v sebe spracovať a prepustiť. A vlastne to je pre mňa zázrak hypnózy. Nájsť koreň problému a vyliečiť ho, aby sa telo aj duša mohli oslobodiť od ťarchy. S mojimi symptómami odišli aj isté myšlienky a aj strachy, a vrátila sa mi chuť tvoriť. V tej dobe som nemala ani potuchy, ako hlboko nás ovplyvňuje naša minulosť. 

Keď duša vie a telo nie

Tento príbeh bude ako z diel mysterióznych predstáv, alebo neuveriteľnej fantázii. Neviem, či našťastie alebo bohužiaľ, je pravdivý. Pravdivý o tom, že ho niekto prežil, a o tom, ako silne, ako dlho, ako hlboko v úkryte siaha na dno ľudských duší celých generácií. Posúďte sami, a zachovajte si otvorenú myseľ a vnímajte tú energiu. Kľudne sa pýtajte, je to pravda?

Klientka prišla so zvláštnymi problémami. Prvá bola strata citu. Žiadna veselosť, ani smútok, žiadny úsmev, dni prebiehali nejako zvláštne, ničota, a z toho celého strach, čo sa s ňou deje. K tomu sa postupne pridali ďalšie symptómy. Búšenie srdca, zasa strach, vysoký tep. Už na pomyslenie bolo, že ten tep bol doobeda vysoký, poobede v poriadku. Nedávalo to žiadny zmysel, ísť k lekárovi s vysokým tepom iba v doobedňajších hodinách, sa zdalo smiešne. Večer cítila ohromný pokoj, a lásku. Celé to bolo čudné.

V detstve žila hlbokým strachom z duchov, neustále sa spomínali, babky driapali perie a rozprávali svoje príbehy o neuveriteľných veciach a nikto nevedel povedať, kde je naozaj pravda. Mama mala svoje príbehy, ťažké a nepochopiteľné, o dušiach, ktoré za ňou chodili.

Môžete sa zasmiať, ale toto je skutočne niekoho detstvo.

Mame bolo zle z tých energií, nevedela, čo sa deje, nevedela, čo je skutočné a čo nie. Tak to aj dopadlo, na psychiatrii, na liekoch do konca života. Otázka sa vnucuje, či by sa dnes dalo k tomu pristupovať inak. Ale to je zamyslenie sa na inú tému. Šaman by sa iste na to pozeral inak. Ale toho sme nemali.

Zistili sme, že ten obrovský strach a všetky symptómy sú spojené práve s tým detstvom, s tými duchmi, s tou nemožnosťou pochopenia pravdy. Deti v tejto rodine, niekedy prestali jesť a prestali "byť", oči mali zvláštne. Vtedy ich zvykli kúpať v bylinkách, zvykli chodiť nejakej babke na očistu. Bol tam obrovský strach zo starej mamy, ktorú v rodine označili za bosorku, za osobu, ktorá používa svoju silu a tým koná zlo ľuďom, tú ktorú mama často videla. Cez jej podstatu sme sa dostali k príbehu. Nechajte sa niesť, a na konci posúďte, či je to naozaj také nemožné.

Ocitli sme sa v prírode, v džungli, videla malé ohnisko pripravené na zapálenie. Ale, ešte nebol ten čas ho zapáliť, čakala na všetkých ostatných, kým sa vrátia. Strážila ohnisko. Sama, asi štvorročná, pleť bledohnedej farby, ani indiánka ani čierna. Krásna snedá pleť, čierne havranie vlasy, aj oči. Príbeh sa ale hneď na začiatku komplikuje. Nikto sa nevracia, a malé dievča zostáva samo. Je tam sama, celý ten čas. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre ňu, prežila, zvládla to, ale v jej duši sa po mnohých rokoch nahromadil hnev. Nevedomosť, prečo zostala sama, kde je mama, kde sú všetci, najskôr začalo smútkom, lenže neskôr prešlo do veľkého hnevu. A tak aj žila. Naučila sa loviť, starať sa sama o seba, a len byť. Sama so sebou, so svojimi myšlienkami. Nedokázala pochopiť, celý ten život, prečo ju nechali samu. Toto sa jej vrylo do pamäte veľmi hlboko.

Keď mala asi 42 rokov, presne ako klientka teraz, sa stalo niečo strašné. Našiel ju iný kmeň. Títo ľudia vyzerali úplne inak než ona. Boli čierni, s pomazanými tvárami na bielo, pery mali plné, a bolo ich veľa. A tak ju vzali. Položili ju do kôry stromu, zviazali ju a niesli na svoje miesto, kde žili. Tá cesta bola náročná. Čo sa to zasa deje? Kde to ideme? Čo to má znamenať? Kto sú títo ľudia. Bez nároku na odpovede, alebo nejaké jednanie, cítila, ako ju nesú, zviazanú. Zasa sa jej to opakuje, svet sa deje, a ona nevie, a nemá sily a nemá nikoho, kto by ju ochránil, a bránil.

Tak sa stalo to, čo sa v tých časoch zrejme stávalo, a nebolo až to také nie-bežné. Tie momenty medzitým potrebujete prežiť, pretože je to skutočné, niekto to zažil, a vy možno tiež...

Pripravili si kmeň a hranicu, kde ju priviazali a obetovali. Zapálili oheň a nechali ju zhorieť. V momente tej strašnej bolesti, s tým ohromným hnevom, ktorý v sebe celé tie roky nosila vyriekla, to čo cítila. "Takto vám zamávam nad vašimi hlavami, a vy prestanete vidieť, jesť a piť!!" "Budete sa celý život túlať a nebudete vedieť, kto ste!!"

V tom momente sa to stalo. Slovo ožilo.

Všetci akoby prevrátili oči, stratili vedomie, nevedeli kto sú, prečo sú, a každý sa rozpŕchol na inú stranu. Úplne sa pomiatli, chodili po svete bez duše. A z nej sa stal čierny oblak hmly, niekedy nabral tvár bosorky...

Táto čierna hmla sa niesla celými generáciami, niesla sa v rode, mnoho rokov. Teraz prechádzala ňou, starou mamou, na otca a z otca na dcéru. Videla to, čierna hmla. Deti, s čudnými očami, nejedli, nepili. To je to, čo sa tam dialo, v tej rodine. To, čo videla mama. Z čoho bol z nej schizofrenik.

Teraz bolo potrebné "opraviť" to, čo sa tam stalo. Najprv sme sa pozreli nato, kde zostali ostatní, jej príbuzní, a prečo ju nechali samu strážiť. Všetci šli na lov, a všetci do jedného boli zabití iným kmeňom. Preto sa nemohli vrátiť. V skutočnosti ju tam nikto nenechal, oni sa proste nevedeli vrátiť, a ona to potrebovala pochopiť. Keď opravíte minulosť, pomôžete prítomnosti aj budúcnosti. Vrátili sme sa v čase, pred vyrieknutím kliatby. V regresnej hypnóze je to úplne bežný jav. Tej žene bol ukázaný obraz toho, čo povedala, a čo sa z nej stalo. Na otázku, či chce byť takouto čiernou hmlou a bosorkou, odpovedala, že nie a bola zhrozená. A teda, tu prichádza to poznanie, ani duša nevedela, čo sa z nej stalo. Prešli sme cez ten moment upálenia, bez vyrieknutia kliatby, a jej rodičia ju už čakali. Zomrela. Jej čiastočka duše už teraz mohla odísť. Odísť so svojimi rodičmi, do svetla, do pokoja.

Tá energia, ktorú klientka cítila každý večer, ten pokoj a lásku, bol pokoj a láska týchto rodičov. Chodili k nej, a posielali jej lásku. Oni to vedeli, čakali na osobu z tej rodiny, ktorá to dokáže a príde to uvoľniť.

Bolo to veľmi silné, a všetky symptómy, tep, strata citu sa dostalo do normálu. Chvíľu to trvalo, pochopiť, čo sa vlastne stalo, a čo je realita, a čo nie. A ako, a čomu verila celý život. Kto sa jej smial, za to, čo sa u nich deje, kto sa vysmieval, že sú to bludy a nič také neexistuje. Všetko sa jej to premietalo pred očami. Prešla si svoju prvú tmavú noc duše, keď sa rúca všetko, čomu veríte, čomu ste sa naučili veriť, a tomu, čím ste si prešli.

Ak ste dočítali až sem, môžete vedieť, že tá klientka som ja, a toto je môj prvý regres. Odvtedy hľadám spôsoby ako pomôcť dušiam a ľuďom medzi nami, odvtedy je hypnóza a duchovné liečenia cesta k slobode,  k mieru, k pochopeniu a poznaniu. A po štyroch rokoch od tohto prvého stretnutia som sa dostala k Mystériu Prevedenia Duší od Dr. Beatrix Czeize a Anikó Greskó. Je to ten najúžasnejší darček, ktorý môžete dať duši. Zrejme tušíte, prečo sa cesta uberala týmto smerom. Ani to nemohlo byť inak.

Prečo sa vlastne tak málo hovorí a vie o smrti?